Intel Core i5-14600K v testoch proti 30 procesorom

Extra testy, Procesory | | Ľubomír Samák

Metodika: výkonnostné testy

V generácii Raptor Lake Refresh Intel trochu pritvrdil a v triede Core i5 zvýšil hlavne taktovacie frekvencie. Tým sa dosiahlo na vyšší aplikačný i herný výkon, ale takýmto šponovaním výrobného postupu k hranici jeho možností sa prirodzene zvýšila aj spotreba, s ktorou prichádza aj slabšia efektivita. Tá pre niekoho nemusí byť zase až taká dôležitá a hlavné je, že sa dá procesor pohodlne prevádzkovať aj s „bežným“ chladičom.

Herné testy

Výkon v hrách testujeme v štyroch rozlíšeniach s rôznym nastavením grafických detailov. Na rozbeh je to jedno viac-menej teoretické nastavenie v 1280 × 720 px. Pri tomto rozlíšení sme dlho laborovali s nastavením „správnych“ detailov. Konečné slovo nakoniec padlo na najnižšie možné (Low, Lowest, Ultra Low, …), aké hra dovoľuje.

Niekto by mohol voľbu rozporovať tým, že procesor v takýchto nastaveniach nepočíta koľko objektov sa vykresľuje (tzv. draw calls). S vysokými detailmi v tomto veľmi nízkom rozlíšení však nebol veľký rozdiel vo výkone v porovnaní s rozlíšením FHD (ktoré takisto testujeme). Naopak záťaž na GPU bola jasne vyššia a toto nepraktické nastavenie má poukazovať práve na to, aký má procesor výkon pri čo najnižšej účasti grafickej karty.

Vo vyšších rozlíšeniach sú už nastavené detaily a vysoké (pre FHD a QHD) a najvyššie (pre UHD). Vo Full HD ešte obvykle s vypnutým Anti-Aliasingom, celkovo už ale ide o pomerne praktické nastavenia, aké sa i bežne používajú.

Výber hier je s ohľadom na pestrosť žánrov, hráčsku popularitu a náročnosť na procesorový výkon. Kompletný zoznam je v kapitolách 7–16. V hrách, kde je vstavaný benchmark, používame ten, v iných máme vytvorené vlastné scény, ktoré s každým procesorom dookola a vždy rovnako prechádzame. Na záznam fps, respektíve časov jednotlivých snímok, z ktorých sa potom následne počítajú fps, používame OCAT a na analýzu CSV aplikáciu FLAT. Za oboma stojí vývojár a autor článkov (a videí) webu GPUreport.cz. Na čo najvyššiu presnosť sú všetky priechody trikrát opakované a do grafov sú vynášané priemerne hodnoty priemerných i minimálnych fps. Tieto viacnásobné opakovania sa týkajú aj neherných testov.

Výpočtové testy

Začíname zľahka, PCMarkom 10, ktorý v rámci kompletnej súpravy „benchmarku pre modernú kanceláriu“ testuje viac ako šesťdesiat čiastkových úloh v rôznych aplikáciách. Tie následne škatuľkuje do tematických kategórií, ktorých je už podstatne menej a pre čo najlepšiu orientáciu zapisujeme do grafov bodový zisk z nich. Celkové skóre máme potom pre jedno i viacvláknový výkon aj z Geekbench 5. Jednoduchšie úlohy v testoch zastupujú i testy vo webovom prehliadači – Speedometer a Octane. Ďalšie testy predstavujú už obvykle vyššiu záťaž alebo sú cielené na pokročilého používateľa.

Výkon pre 3D rendering meriame v Cinebench. V R20, ktorej výsledky sú rozšírenejšie, ale hlavne v R23. Renderovanie v tejto verzii pri každom procesore trvá dlhšie, cyklí sa minimálne desať minút. 3D renderovanie testujeme aj v Blenderi, s renderom Cycles v projektoch BMW a Classroom. Druhý menovaný si môžete porovnať aj s výsledkami testov grafických kariet (obsahuje rovnaký počet dlaždíc).

Ako sú procesory stavané na prácu s videom testujeme strižných editoroch Adobe Premiere Pro a DaVinci Resolve Studio 17. To prostredníctvom pluginu PugetBench, ktorý sa venuje všetkých úlohám, s ktorými sa môžete pri úpravách videa stretnúť. Služby PugetBenchu využívame aj v Adobe After Effects, kde sa zase testuje výkon pri vytváraní grafických efektov. Niektoré čiastkové úlohy používajú na urýchľovanie GPU, ale to nikdy nevypíname, čo v praxi nebude robiť nikto. Bez GPU akcelerácie niektoré veci ani nefungujú, ale naopak je zaujímavé sledovať, že  je rôzny aj výkon v úlohách, ktoré urýchľuje grafická karta. Časť operácií totiž stále obsluhuje CPU.

Kódovanie videa testujeme v HandBraku a v benchmarkoch (x264 HD a HWBot x265). x264 HD benchmark funguje v 32-bitovom režime (64-bitový sa nám pod W10 nepodarilo konzistentne rozbehať a všeobecne pod novšími OS môže byť nestabilný a vykazovať chyby vo videu). V HandBraku používame pre AVC procesorový kodér x264 a pre HEVC x265. Podrobné nastavenia jednotlivých profilov už nájdete rozpísané v príslušnej kapitole 25. Okrem videa kódujeme i audio, kde sú všetky podrobnosti uvedené takisto v kapitole týchto testov. Do činenia s výkonom procesorových kodérov môžu mať aj hráči, ktorý si svoje hranie nahrávajú na video. Výkon „procesorového broadcastingu“ preto i my testujeme v dvoch dobre rozšírených aplikáciách OBS Studio a Xsplit.

Dve kapitoly máme vyhradené aj pre výkon pre úpravu fotiek. Adobe má samostatnú, kde znovu cez PugetBench testujeme Photoshop. V Lightroome PugetBench ale nepoužívame, pretože ten si pre stabilný chod kladie rôzne úpravy OS a celkovo sme sa ho radšej vzdali (pre vyššie riziko komplikácií) a vytvorili sme si vlastné testovacie scény. Obe sú na procesor náročné, či už ide o export RAWov do 16-bitového formátu TIFF s farebným priestorom ProPhotoRGB alebo generáciu náhľadov 1:1 k 42 fotkám bezstratového formátu CR2.

Máme ale i niekoľko alternatívnych aplikácií na úpravu fotiek, v ktorých testujeme výkon CPU. Patrí medzi ne Affinity Photo, v ktorom používame vstavaný benchmark, alebo XnViewMP pre dávkové úpravy fotografií či ZPS X. Z naozaj moderných sú to potom tri aplikácie Topaz Labz, ktoré využívajú algoritmy AI. DeNoise AI, Gigapixel AI a Sharpen AI. Topaz Labs svoje výsledky často a radi porovnávajú s aplikáciami Adobe (Photoshop a Lightroom) a chváli sa lepšími výsledkami. Tak uvidíme, možno sa na to niekedy pozrieme i z obrazovej stránky. V testoch procesorov nám ale ide predovšetkým o výkon.

Komprimovací a dekomprimovací výkon testujeme v benchmarkoch WinRARu, 7-Zipu a Aida64 (Zlib), dešifrovanie potom v TrueCrypte a Aida64, kde sú okrem AES aj testy SHA3. V Aida64 testujeme v kapitole matematických výpočtov aj FPU. Z tejto kategórie vás ale môžu zaujímať aj výsledky Stockfish 13 a dosahovaný počet šachových kombinácií za jednotku času. Veľa testov, ktoré sa dajú zaradiť do kategórie matematických realizujeme v SPECworkstation 3.1. Jedná sa o súbor profesionálnych aplikácií s presahom i k rôznym simuláciám, ako je napríklad LAMMPS či NAMD, čo sú molekulárne simulátory. Podrobný opis k testom z SPECworkstation 3.1 nájdete v tomto odkaze zo stránok spec.org. Zo zoznamu pre redundanciu netestujeme len 7-zip, Blender a HandBrake, pretože výkon v nich meriame v zvlášť aplikáciách. Detailný výpis výsledkov SPECWS inak predstavuje obvykle časy alebo fps, ale my do grafov uvádzame „SPEC ratio“, ktoré hovorí o bodovom zisku – vyšší znamená lepší.

Nastavenia procesorov…

Procesory testujeme vo východiskových nastaveniach, bez aktívnych technológií PBO2 (AMD) alebo ABT (Intel), ale pravdaže s aktívnym XMP 2.0.

… a aplikačné aktualizácie

V testoch treba počítať aj s tým, že v priebehu času môžu jednotlivé aktualizácie skresľovať výkonnostné porovnania. Niektoré aplikácie používame vo verziách portable (rozvalený archív), ktoré sa neaktualizujú alebo je možnosť ich držať na stabilnej verzii, ale pri niektorých to neplatí. Typicky hry sa v priebehu času aktualizujú. Na druhej strane ani úmyselné zastarávanie (a testovanie niečo neaktuálne, čo sa už správa inak) by nebola úplne cesta.

Skrátka len počítajte s tým, že s pribúdajúcim časom klesá trochu i presnosť výsledkov, ktoré medzi sebou porovnávate. Aby sme vám túto analýzu uľahčili, tak pri každom procesore uvádzame, kedy bol testovaný. Zistíte to v dialógovom okne, kde je informácia o dátume testovania každého procesora. Toto dialógové okno sa zobrazuje v interaktívnych grafoch, pri akomkoľvek pruhu s výsledkom. Stačí naň zájsť kurzorom myši.


  •  
  •  
  •  
Continue:
Flattr this!

Súvisiace články

Corsair MP700 Elite: První netopící Gen5 SSD se 7nm řadičem je tu

Správy, SSD | | Jan Olšan

Od chvíle, kdy na trh přišla první SSD využívající PCI Express 5.0, byly jejich přínosy v sekvenčních přenosových rychlostech zkalené závažnou nevýhodou: vysokou spotřebou řadiče Phison E26, na němž byly všechny založené. Ta vede k vysokým teplotám, zpomalování nebo dokonce u některých SSD k pádům systému. Toto se naštěstí začíná měnit a na trh konečně přichází energeticky efektivní „Gen 5 SSD“, která tak budou užitečná v noteboocích. Celý článok „Corsair MP700 Elite: První netopící Gen5 SSD se 7nm řadičem je tu“ »

  •  
  •  
  •  

Procesory Intel Bartlett Lake s 12 jádry bez big.LITTLE nebudou

Procesory, Správy | | Jan Olšan

V první polovině letošního roku se objevily překvapivé zprávy o tom, že přes blížící se příchod nové generace desktopových procesorů Arrow Lake a platformy LGA 1851 chystá Intel také novou generaci pro socket LGA 1700. Tou měly být procesory označené Bartlett Lake, které by převzaly 7nm proces i architekturu ze starší generace Raptor Lake, ale odvrhly by hybridní technologii a místo toho nabídly 12 velkých jader bez E-Core. Celý článok „Procesory Intel Bartlett Lake s 12 jádry bez big.LITTLE nebudou“ »

  •  
  •  
  •  

Intel prodloužil záruku problematických procesorů Raptor Lake

Procesory, Správy | | Jan Olšan

Od zimy sílí kauza vadných procesorů Intel Raptor Lake, které postupně odcházejí kvůli vysokým napětím, což se typicky projeví nestabilitou ve hrách. Intel přislíbil opravu mikrokódu, která má problém eliminovat (nebo aspoň výrazně zpomalit?), již vzniklé existující poškození ale zůstane. Intel nehodlá procesory plošně vyměnit, ale udělá alespoň jeden pozitivní krok – prodlouží jejich záruku, aby majitelé měli větší jistotu do budoucna. Celý článok „Intel prodloužil záruku problematických procesorů Raptor Lake“ »

  •  
  •  
  •  

Komentáre (11) Pridať komentár

  1. ake boli nastavenia dosky AC_LL, DC_LL a loadline calibration a ake boli vysledne napetia jadra pri max zatazeni?

    Odpovedať

    1. Do LLC nezasahujem ani v testoch základných dosiek, to je vždy na „auto“. V rámci manuálnych nastavení napájania sa iba ruší limit napájania (bez výkonnostného limitu a limitu prúdu). Hodnoty Vcore z logov reportovaných základnou doskou vyhrabem (pre Ci5-14600K v záťaži zodpovedajúcej Cinebench R23 je to v priemere 1,180 V), ale ťažko z nich robiť nejaké závery, keďže každá základná doska má iné VRM a pracuje aj pri rovnakom napätí s iným prúdom.

      Odpovedať

      1. hmm no a nenastavuju tam rozne dosky rozne Auto hodnoty? Potom tazko porovnavat spotreby ked tam dosky nastavuju zbytocne premrstene napetia

        Odpovedať

        1. Isteže, „intenzita“ napájania CPU naprieč doskami môže byť rôzna, ale pri výbere testovacích modelov pre jednotlivé platformy si dávame záležať na tom, aby vznikli porovnateľné podmienky (veľmi podrobne sa zaoberáme aj testami základných dosiek). Ojedinele sa síce objaví neočakávané správanie, ako to bolo napríklad i u Pentia G7400, po ktorého detekcii doska nastavila neprimeranú hodnotu CPU Lite Load, to sme však následne ošetrili. Je tu viac vecí (možno dobrá téma na samostatný rozbor/článok?), na základe ktorých si trúfam s istotou tvrdiť, že to máme s ohľadom na objektívne porovnania pod kontrolou a všetko je fér. 🙂

          Pokiaľ by sa aj LLC nastavovalo ručne, tak podľa čoho stanoviť, ako to má byť s ohľadom na požiadavky daného CPU vyzerať „správne“?

          Odpovedať

          1. Ved hej dobre to robite vzhladom na vase moznosti, ani neviem ako lepsie by sa to dalo v kontexte toho ako sa lisia medzi sebou aj dosky aj jednotlive kusy procesorov rovnakeho modelu. Teraz to napr. skusam s 14700K a s power limitom „220W“ mam v CB R23 24729, na EPS kabli 281W a do 5.3GHz (v porovnani s vasim meranim bez limitu 33982, 300W, 5.2Ghz) asi lebo s mojimi nastaveniami mam v CB R23 priemerne 1.21V Inak v anglickej verzii testov spotreby 14700K mate nespravne fotky

            Odpovedať

            1. Core i7-14700K má pri 5,3 GHz na P jadrách v CB iba 24 729 bodov (to by mal byť +/- výsledok Core i5-14600K)? To vyzerá, akoby nefungovali E jadrá… ale zase tých 281 W na EPS kábli. To ale stále môže byť, pokiaľ máte nejakú lacnejšiu dosku s nižšou efektivitou VRM. Tá o 100 MHz vyššia frekvencia P jadier oproti našej tú teóriu neškálujúcich E jadier. Keď sa na nich ušetrí výkon, tak môžu ísť P jadrá na vyššie frekvencie. Pri nich v takto vysokej záťaži ale už dosť zasahuje aj teplotný limit alebo prípadne negatívny offset pre AVX záťaž. Akú máte základnú dosku?

              — „v anglickej verzii testov spotreby 14700K mate nespravne fotky“
              Vďaka za upozornenie! Opravené (zase tie nesprávne/neupravené cesty k novým grafom… :/)

              Odpovedať

                1. Tak v tom prípade je všetko v poriadku. Rozdiel v rýchlosti medzi našimi výsledkami sú teda 2 %.

                  Ak ste nenarazili na starší článok „Ako veci pracujú alebo, čo naučili testy základných dosiek“, odporúčam doň mrknúť. Venujem sa tam veciam, ktoré by vás mohli zaujímať. Je tam aj špeciálne grafy, ktoré prehľadne ilustrujú rozptyl výsledkov naprieč rôznymi doskami, ktoré sú testované s rovnakým procesorom (dokonca s dvoma modelmi, s výkonnejším aj slabším) i pamäťami. Rýchlosť…

                  … aj zodpovedajúca spotreba.

                  Pokiaľ by ste mali k tejto téme akékoľvek otázky, na ktoré by ten odkazovaný článok nezodpovedal, tak v diskusii pod ním môžeme všetko, čo treba, podrobne rozobrať/rozmeniť na drobné. 🙂

                  Odpovedať

                  1. skore sice len 2% vyssie, ale spotreba 6% nizsia 😉

                    Dakujem, pozriem ten clanok. Zatial mi to pripada tak ze sa moze lahko stat ze „rozptyl výsledkov naprieč rôznymi doskami“ moze byt v skutocnosti skor rozptyl kvoli roznym nastaveniam ktore dosky automaticky aplikuju ked im tie nastavenia nezmenite, takze pri takychto porovnaniach dosiek by bolo prinajmensom vhodne aj uviest ake hodnoty tam ta doska aplikovala a pripadne aj aky bol realny vysledok (napr. hlavne vysledne napetie jadra v zatazi)

                    Odpovedať

                    1. — „skore sice len 2% vyssie, ale spotreba 6% nizsia“
                      a to máte pri maximálnom výkone, pri nižšom (napríklad v hrách) bude rozdiel v rýchlosti a spotrebe už iba menší. Pri maximálnom výkone zohráva úlohu aj dostupný chladiaci výkon chladiča. Nielen pri all-core booste, ale aj pri SC booste, kde je spotreba vždy nízka (do 60 W), ale sa vysokým tepelným tokom na jednotku plochy.

                      Prirodzene máte pravdu, že na rôznych doskách sú dosahované rôzne výsledky a poukazujem na to aj v ich testoch (v testoch základných dosiek). Pri porovnateľnej spotrebe robí rozdiely v rýchlosti robí najmä rôzny charakter pamäťového subsystému, to sa doska od dosky rôzni. A je jedno, že sú použité vždy rovnaké pamäte s aktívnym XMP/EXPO. Rozdiel v spotrebe meranej na kábloch je potom do významnej miery daný efektivitou VRM. V testoch procesorov máme ale všetky dosky s približne rovnakou efektivitou VRM a to je vždy výrazne naddimenzované, aby oproti čistej spotrebe procesora nebol nikdy veľký rozdiel bez ohľadu na to ako výkonný procesor sa testuje.

                      Vy máte síce 6 % rozdiel v spotrebe, ale je použitá iná testovacia doska (furt neviem, na lepšiu predstavu, aká… haha), takže to by bolo trochu neférové porovnávať, keď sa zakaždým použije iná doska. To sú už dáta vhodné na základnej analýzu vlastností dosky, nie procesora. A isteže, keď si akúkoľvek platformu vyladíte na spodnú hranicu možností stability systému, tak dosiahnete na atraktívnejšie výsledky, než sú tie, ktoré vídať v testoch.

                      Dôležité pre testy procesorov je, aby nebol nikdy žiadny obmedzovaný napájacími limitmi a nevhodné je naprieč platformami i zarovnávanie napájacích limitov podľa rovnakej hodnoty. To totiž neznamená, že má každý procesor k dispozícii rovnakú spotrebu. Toto aj iné veci sú pekne vidieť z našich testov základných dosiek. Len si musí človek nájsť chvíľu čas a poriadne sa do nich zahĺbiť. 🙂

                    2. MSI pro z790-p wifi ddr4

                      > aby nebol nikdy žiadny obmedzovaný napájacími limitmi
                      suhlasim, ale dnes na to pri niektorych testoch uz treba brutalne chladenie

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *